Dane- poplatky ľudí a inštitúcii do štátnej pokladnice. Vždy boli a aj budú. Pribúdajú každým rokom. Niekedy sa dotýkajú podnikateľskej sféry a niekedy občanov. Na konci reťazca je ale vždy občan. Každé vyššie daňové alebo iné zaťaženie pre podnikateľov a firmy sa predsa v konečnom dôsledku vždy dotkne obyčajného občana. Nemám obavu z toho, žeby si firmy ukrojili zo svojho zisku. Všetko sa premietne do cien pre koncového odberateľa- teda občana.
Aj získané dane sa svojím spôsobom dostávajú k občanovi. Sú súčasťou štátneho rozpočtu a prídu k nám v podobe financovania školstva, zdravotníctva. Alebo aj vo forme materských príspevkov, alebo príspevkov dôchodcom.
Kruh sa teda uzatvára. Od občana- k občanovi. Hystéria nie je na mieste. Zďaleka nepatríme k tým štátom, kde sú dane najvyššie.
Radi sa porovnávame v životnej úrovni. Vyberáme si :
Čo sa nám kedy hodí. Vytrhnuto z kontextu. Ak povieme A musíme povedať aj B. Nemôžeme iba chcieť výhody Švédov a platiť dane monacké.
Ekonomika nás jednoducho nepustí. Všetci chceme, aby sa krajina nezadlžovala. Všetci na druhej strane chceme viac. Viac:
Odkiaľ ale na to vziať ? Na to slúžia predsa dane. Nechápem hystériu okolo dane z neživotného poistenia-
Poznáte poisťovňu ktorá krachla ? Ja nie ! Vyberajú za poistenie, čiastočne vyplácajú, ale hlavne bohatnú. Je to v poriadku ? Asi áno. Cieľom každej firmy, poisťovne nevynímajúc, má byť predsa vytvorenie zisku. Všemohúci ukazovateľ zisk predsa hýbe týmto svetom. A tak poisťovne, ak nie hneď- tak o pár mesiacov- v snahe vykazovať rastúce zisky nám túto daň dajú zaplatiť. Máte pocit, že si ukroja z vlastného koláčika zisku ? Nie som optimista v tomto smere.
Aká ďalšia daň nás bude čakať nabudúce ? Nechajme sa prekvapiť!