Nebojte sa exteriéru
Často sa stretávam s tým, že ľudia, ktorí sa rozhodli postaviť si rodinný domček, dávajú nesmierne množstvo energie do jeho zariaďovania. Každá jedna váza, obraz, stolička, polica je tisíckrát premyslená, prekonzultovaná, vyhľadaná na internete aj v kamennom obchode.
- Ak sa ich ale opýtam, prečo sa rozhodli pre stavbu domu, všetci odpovedia, že preto, aby mali záhradu a mohli v nej oddychovať. Prečo potom odsúvajú jej riešenie až na samotný koniec, je pre mňa záležitosťou nepochopiteľnou.
Dom, jeho vnútorný vzhľad, jeho vonkajší dizajn predsa musí presne zapadať do pozemku,ktorý je pre stavbu určený. Nielen do pozemku. Do okolia celej krajiny, aby pôsobil v súlade s ňou. Okolie domu má obsahovať prvky korešpondujúce s okolím a stavbou samotnou. Prípadná „ krajinotvorba“ sa musí urobiť pred začiatkom samotnej stavby. Úprava terénu dodatočne prináša so sebou nielen technické problémy, ale aj navýšené finančné náklady.
- Tvorba exteriéru nemôže byť teda zúženým pohľadom iba na vonkajšok budovy. Nie je to len o povrchovej úprave stien, použitých obkladových prvkoch a vonkajšieho osvetlenia. Je to aj prepojenie objektu s jeho okolím v súlade s požiadavkami členov rodiny, s ich zvyklosťami a nárokmi na pobyt vonku. Terasy, chodníčky, bazén, jazierko, kozub – všetko chce projektovať to súčasne so stavbou.
Venujme prosím teda aj tejto časti- asi najvyužívanejšej aspoň toľko času ako sme venovali zariaďovaniu objektu. Nie preto, že je to vidieť, nie preto, že nám budú závidieť, ale preto, že sa v tomto priestore chceme nielen pohybovať, ale sa tam aj veru cítiť dobre.
Komplexnosť posudzovania výstavby považujem teda za absolútny základ a nevyhnutnosť bezproblémového využívania nie malej investície ku spokojnosti všetkých obyvateľov objektu s horizontom sledujúcim fakt, že stavba bude fungovať dlho a musí nám vyhovovať aj v starobe, keď naša pohyblivosť môže byť obmedzená.