Ruku na srdce. Vždy vidíme veľa dôvodov, prečo sa niečo nedá, alebo prečo je niečo nemožné. Niekedy sa táto naša skepsa či nihilizmus zakladá na určitom pravdivom základe, ale niekedy je takéto argumentovanie či predstava skôr dôvod vyhnúť sa určitej snahe. Nechcem v žiadnom prípade moralizovať, pretože vyššie opísané vlastnosti sú mi dosť podobné, bolo by to z mojej strany pokrytectvo. Ale ako som už naznačil, pripúšťam, že niekedy určité cesty existujú, netreba ich vopred odsúdiť k neúspechu, to by sme sa inak nikam nepohli.
V tomto článku na budem venovať téme financie z podobného pohľadu a to skôr na početné tvrdenia o tom, ako financie nie je možné odkladať kvôli nízkemu zárobku a vysokým cenám. Áno, s týmto tvrdením skutočne súcitím, ale ako vysvetlíme situácie, kedy dôchodcovi zo skrinky ukradnú 500 či 1000 euro? Nebudem tu riešiť krádež ale fakt, že aj napriek malému príjmu nás dôchodci niekedy prekvapia takouto výškou odloženej sumy. Určité peniaze by sa tak zrejme mohli dať odložiť, aj pokiaľ je príjem nižší.
Z určitého príjmu, či už vyššieho alebo nižšieho si niektorí ľudia odkladajú zakaždým určité percento. Podľa výšky príjmu si skúsme určit vhodné percento, ktoré by sme mohli mesačne odložiť a nezabudnime toto rozhodnutie dodržiavať.
Spravíme skromnejší nákup, odpustíme si nákup na splátky, vyfajčíme menej krabičiek cigariet, snažme sa nájsť rezervu pre tú určitú časť percent z príjmu. Zo začiatku to pravdepodbne bude trochu otravný pocit, avšak po určitej dobe budeme môcť byť hrdí, ako sa naša finančná situácia navýšila. Nemusíme vravieť o čiastke za ktorú si kúpime nové auto, ale určite to bude čiastka, ktorá poteší a nabudí pocit našej finančnej zodpovednosti. Odložená čiastka sa takýmto systémom pritom bude čoraz viac navyšovať, pričom mi si zvykneme na úspornejšiu cestu a hádam i bez toho, aby sme zažívali nejakú obrovskú biedu.